V Čiernej Hore sú 14. októbra v pláne parlamentné voľby, ktoré sa tak uskutočnia približne polroka pred pôvodne plánovaným termínom. Dôvodom je snaha súčasnej vlády o získanie nového mandátu, ktorý jej dá väčší priestor pre rokovanie v prístupovom procese s EÚ.
Nižšie sú uvedené profily najvýznamnejších politických strán v krajine. Informácie sú z dôvodu dobrého spracovania čiastočne prevzaté z článku “Montenegro: Key Political Parties” na portáli Balkan Insight.
Demokratická strana socialistov, DPS:
Strana je na čele vlády v Čiernej Hore nepretržite už dve desaťročia, čo je i v balkánskom prostredí unikátom. Vedie ju asi najznámejší čiernohorský politik Milo Djukanović, šéf strany od r. 1998, ktorý rezignoval na funkciu predsedu vlády pred dvoma rokmi. Samotní Čiernohorci sa o ňom často vyjadrujú s dešpektom – v krajine sa šíria reči, že polovica Čiernej Hory je osobným majetkom Djukanovića, ktorý sa vzhľadom na malý počet obyvateľov (cca 600 tisíc) pozná doslova s každým a je priamo prepojený na organizovanú kriminalitu. V Taliansku bol Djukanović obvinený zo zapojenia do pašovania cigariet vo veľkom rozsahu a jeho osoba je spájaná i s “výpredajom” lukratívnych pozemkov obzvlášť ruským investorom. Napriek tomuto imidžu politika-kmotra je jeho popularita stále vysoká a DPS v nadchádzajúcich voľbách bude opätovne suverénne triumfovať. Objavujú sa dokonca i názory, že víťazstvo opozície by bolo možno i horšou alternatívou, keďže strana má so štátnou administratívou bohaté skúsenosti a vie, ako čo najrýchlejšie doviesť krajinu do EÚ.
Ďalšími významnými straníckymi osobnosťami sú súčasný prezident Filip Vujanović, niekdajší prezident Únie Srbska a Čiernej Hory v období 2003-2006 Svetozar Marović, či starosta Podgorice Miomir Mugosa. Strana, ktorá je priamym následníkom niekdajšieho Zväzu komunistov Čiernej Hory, má momentálne v parlamente 36 kresiel z celkového počtu 81, avšak predvolebná koalícia “Európska Čierna Hora”, ktorej najsilnejším členom bola práve DPS, získala vo voľbách až 52% hlasov. DPS bola hlavným obhajcom čiernohorskej nezávislosti v r. 2006, pričom tento prúd, ktorý predstavoval hlavne Djukanović, začal v strane vznikať už od r. 1997. Dnes sa DPS profiluje ako moderná proeurópska strana a taktiež podporuje vstup krajiny do NATO. Hoci je členom Socialistickej internacionály, opozičné strany ju obviňujú z presadzovania neoliberálnej ekonomickej politiky a znižovania obecnej životnej úrovne. Jej členská základňa je na úrovni približne 100.000 členov, čo je viac než pätina celkového počtu registrovaných voličov. Vysvetľuje to veľmi dobré volebné výsledky, avšak zároveň vedie k obvineniam z nepotizmu a prideľovania množstva miest v štátnej správe na základe straníckej príslušnosti.
Vo voľbách sa bude DPS uchádzať o hlasy voličov v koalícii spoločne so sociálnymi demokratmi a liberálmi.
Sociálno-demokratická strana, SDP
Táto relatívne malá strana v minulosti často fungovala ako kľúčový koaličný partner DPS, čo dohromady umožňovalo vytvorenie väčšinovej vlády. V súčasnosti im v parlamente patrí 9 kresiel.
Sociálni demokrati sa taktiež zasadzovali za nezávislosť Čiernej Hory, a to na čele s jej predsedom a zároveň súčasným predsedom parlamentu Rankom Krivokapićom. Počas juhoslovanských nástupníckych vojen sa strana zasadzovala za ukončenie násilností a agresie. Hoci obzvlášť v ekonomických otázkach sa niekedy v názoroch rozchádza s DPS, v nadchádzajúcich voľbách sa obe strany opäť dohodli na vytvorení predvolebnej koalície.
Socialistická ľudová strana, SNP:
SNP je hlavnou opozičnou silou v Čiernej Hore, v parlamente jej patrí 16 kresiel. Strana bola založená v r. 1997 srbskými odštiepeneckými poslancami z DPS, ktorí nesúhlasili s novou líniou Mila Djukanovića smerom k postupnému oddeľovaniu Čiernej Hory od Srbska. V r. 2006 podporovala zachovanie štátnej únie so Srbskom a stavala sa proti nezávislosti.
Nový predseda strany Srdjan Milić ju čiastočne reformoval a posunul programové priority smerom od primárnej koncentrácie na Srbsko k viac sociálno-demokratickej a proeurópskej agende. Táto zmena strane pravdepodobne pomohla, čo sa premietlo do postavenia momentálne druhej najsilnejšej čiernohorskej strany (hoci s veľkým odstupom za DPS).
V strane existuje isté vnútorné štepenie medzi niekdajším predsedom Predragom Bulatovićom a súčasným šéfom Milićom. Bulatović sa so svojim krídlom rozhodol pridružiť väčšiemu opozičnému bloku s názvom Demokratický front, čo v praxi znamenalo opustenie svojej materskej strany, ktorá sa proti tomuto postupu postavila. Zvyšok SNP na čele s Milićom pôjde do volieb samostatne.
Demokratický front:
Demokratický front bol založený v júli 2012 s cieľom potenciálnej porážky DPS a nahradenia jej vlády po nadchádzajúcich voľbách. Opozičná rétorika tohto bloku je omnoho tvrdšia ako v prípade SNP, keď režim DPS tituluje ako “autoritárny, spiatočnícky, kriminálny a napojený na oligarchov”. Požaduje vyšetrenie množstva korupčných káuz, kritizuje (oprávnene) stav súdnictva a navrhuje množstvo alternatív voči súčasnej vládnej politike, realizácia ktorých je však v praxi otázna. Ako široký opozičný blok pôvodne vznikol z iniciatívy dvoch opozičných strán – Novej srbskej demokracie a Hnutia pre zmeny. Neskôr sa k nim pridalo množstvo nezávislých intelektuálov, lídrov občianskej spoločnosti, ako aj už spomínané krídlo strany SNP.
Na čele hnutia je Miodrag Lekić, bývalý juhoslovanský a čiernohorský veľvyslanec v rôznych krajinách vrátane Talianska. Lekić je relatívne kontroverznou postavou – odporca čiernohorskej nezávislosti, ktorý tvrdil, že ak bude Čierna Hora samostatná, jej cesta do EÚ sa zastaví. V 90. rokoch obhajoval Miloševićov režim a odmietal tézy, že jeho nástupca Koštunica sa snaží zvyšovať vplyv Srbska v Čiernej Hore. Tieto názory zvýšili jeho popularitu v severných častiach krajiny obývanej prevažne Srbmi, avšak viedli zároveň k jeho ostrakizácii v hlavnom meste. Lekićovi sa zatiaľ taktiež nepodarilo pritiahnuť zástupcov etnických menšín Bosniakov a Albáncov. Zdá sa, že Demokratický front združuje príliš veľa rôzne zameraných hnutí i jedincov (podobne, ako SDK v r. 1998 na Slovensku) – od niekdajších Miloševićových kádrov až po liberálov z prostredia občianskej spoločnosti, čo nedáva veľkú nádej na jednotu v prípade volebného víťazstva.
Bosniacka strana, BS:
Založená v r. 2006 na ochranu záujmov bosniackej (ergo moslimskej) menšiny, ktorá v Čiernej hore tvorí necelých 8% populácie. Vznikla fúziou štyroch menších bosniackych strán. Strany reprezentujúce etnické menšiny podporovali v r. 2006 nezávislosť Čiernej Hory, a to tak z dôvodu možnosti lepšieho vplyvu na vládu v rámci menšej krajiny, ako aj vzhľadom na neveľmi šťastnú minulosť vzťahov s belehradským režimom. Vzťahy s DPS ako najsilnejšou čiernohorskou politickou stranou a zároveň hlavnou silou presadzujúcou nezávislosť tak boli pomerne dobré. BS si udržuje hlavnú členskú základňu v regiónoch, kde žije bosniacka minorita, čiže hlavne na východe okolo miest Andrijevica, Plav a Rožaje.
Demokratická únia Albáncov, DUA:
Strana pod vedením Ferhata Dinoshu je jednou zo štyroch malých strán reprezentujúcich etnických Albáncov, ktorých podiel v krajine dosahuje 5%. V súčasnosti majú v parlamente jedno kreslo. Ďalšie tri strany taktiež disponujú po jednom kresle, je však otázne, či sa po vzore bosniackych strán taktiež dokážu integrovať do jedného silnejšieho zoskupenia.
O Balkáne 